Obrovský úspech českých vedcov: Ako prví zobrazili živý chromozóm

Praha 18. júla (TASR) - Českým vedcom sa ako prvým na svete podarilo zobraziť živý chromozóm. Odhalenie jeho povrchovej štruktúry podľa nich môže v budúcnosti ovplyvniť napríklad medicínu alebo poľnohospodárstvo, už teraz je však zásadným vylepšením pre vedeckú obec. TASR o tom vo štvrtok informovala Eliška Zvolánková z Akadémie vied (AV) ČR.

O odhalenie nanoštruktúry chromozómov sa roky neúspešne pokúšali vedecké tímy z celého sveta. Všetky dostupné metódy vyžadovali drastické ošetrenie chemikáliami či iné zásahy, ktoré povrchovú vrstvu chromozómu poškodili alebo úplne zničili.

Až metóda A-ESEM odhalila, že povrch chromozómu, ktorý v priebehu delenia buniek skondenzoval do valčekovitých útvarov, je posiaty početnými výbežkami chromatínových vlákien. Navyše je podľa vedcov veľmi pravdepodobné, že sa im podarilo zobraziť aj nepatrné nukleozómy, na ktorých je ako na cievkach navinutá molekula DNA.

"Po rokoch bádania a pokusov svetových laboratórií, ako zobraziť biologické vzorky v prirodzenom stave, prišli českí vedci s riešením. Novo vyvinutá metóda A-ESEM otvára úplne nové možnosti skúmania neživej, ale predovšetkým živej hmoty," uviedla AV ČR.

Doteraz sa na priestorové zobrazenie štruktúry materiálov s veľmi vysokým rozlíšením používala rastrovacia elektrónová mikroskopia (SEM), pri ktorej sa vzorky pozorujú vo vákuu. Musia preto prejsť úpravami, ktoré však môžu poškodiť ich štruktúru, čo vylučuje ich pozorovanie v prirodzenom stave. Nová metóda, ktorú vyvinuli českí vedci, podľa nich umožňuje skúmať prakticky všetky živé vzorky a tiež ich dynamické zmeny.

"V Ústave prístrojovej techniky AV ČR sme presvedčení, že ide o jeden z najdôležitejších objavov na pôde našej inštitúcie a že ide o revolučný krok vpred pre elektrónovú mikroskopiu ako takú," povedal Vilém Neděla, ktorý metódu vyvinul.

Získané výsledky podľa vedcov prispievajú k pochopeniu molekulárnej štruktúry mikroskopických útvarov, ktoré prenášajú dedičnú informáciu z rodičov na potomstvo. Zatiaľ čo u človeka sú ich poruchy príčinou dedičných chorôb, pri poľnohospodárskych plodinách vedú k zníženiu plodnosti a výnosov.

Výsledky mnohoročného výskumu vedcov z Brna a Olomouca publikoval časopis Scientific Reports, ktorý je súčasťou nakladateľstva vydávajúceho jeden z najprestížnejších vedeckých časopisov Nature.